Choď na obsah Choď na menu
 


Informácie o Mexiku

11. 2. 2008

Štátne zriadenie: federatívna republika
Administratívne usporiadanie: 31 zväzových štátov (estado), 1 federálna oblasť (distrito federal)
Rozloha: 1 953 162 km2
Počet obyvateľov: 94 349 000 (1997)
Hustota zaľudnenia: 48 obyvateľov/km štvorc.
Hlavné mesto: Ciudad de México/Mexiko (8 235 800 obyvateľov, s aglomeráciou 15 047 700 obyvateľov)
Iné významnejšie sídla: Guadalajara (2 245 000 obyvateľov), Monterrey (1 916 000 obyvateľov)
Najvyšší bod: Orizaba (Citlaltépetl), 5 700 m
Najvýznamnejšie rieky: Rio Bravo del Norte, Balsas, Pánuco, Usumacinta, Yaqui
Úradný jazyk: španielčina
Mena: mexické peso (1 mexické peso = 100 centavov)
Štátny sviatok: 16. september (Deň vojny za nezávislosť)
Rasové a národnostné zloženie: mestici (75 %), Indiáni (14 %), belosi (10 %), iní (1 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (89,7 %), evanjelické (4,9 %), iné (5,4 %)
Urbanizácia: 75,3 %
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 73 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 32 ‰
Analfabeti: 10,4 %
Nezamestnanosť: 3,6 %
Podiel na tvorbe HDP na 1 obyvateľapoľnohospodárstvo 6%, priemysel 28%, služby 66%
HDP na 1 obyvateľa: 3670 USD/obyvateľov

Rozprestiera sa v Severnej a Strednej Amerike. Pobrežie v dĺžke 7200 km obmýva Tichý oceán, a v dĺžke 2700 km Mexický záliv a Karibské more. Stred krajiny zaberá Mexická plošina s priemernou výškou na severe 1500 m a na juhu 2300 m n. m. Na východe sa zvažuje do Mexickej panvy, v ktorej sa rozprestiera hlavné mesto štátu. Plošinu lemujú pásma pohorí, na západe Západná Sierra Madre, na východe Východná Sierra Madre a na juhu Sierra Volcanica Transversal. Tvoria ju hrubé lávové prúdy s viac ako sto sopečnými kužeľmi. Tu sa dvíha aj najvyšší vrch krajiny Citlaltepetl (Orizaba) 5700 m vysoký. K sopečnému územiu sa z juhu pridružuje Južná Sierra Madre s vrcholmi nad 3000 m n. m. Na juh od Tehuantepeckej šije sa nachádza pohorie Chiapas, ktoré je už súčasťou stredoamerickej časti Kordiller. Močaristé územie nížiny Campeche pokračuje na východe skrasovatenou vápencovou tabuľou Yucatánskeho polostrova. Tichým oceánom a Kalifornským zálivom obmývaný Kalifornský polostrov dosahuje výšky 1000–1500 m n. m.. Na jeho severe sa však dvíhajú vrásové pohoria a sopečné kužele až nad 3000 m n. m. Západné pobrežie je prevažne skalnaté a strmé. Východné pobrežie spestrujú lagúny, piesočné lavice a koralové plytčiny. Samostatný štát Mexiko vznikol z bývalej španielskej kolónie roku 1921. Je bohatý na nerastné suroviny (zlato, striebro, železné rudy, rudy farebných kovov, ropa a uhlie). V mnohostranne zameranom priemysle je významné hutníctvo železa, chemický priemysel (petrochémia) a dynamicky sa rozvíjajúci spotrebný priemysel. Značná výšková členitosť územia ovplyvnila svojráznu klímu Mexika. Prispôsobila sa tomu aj poľnohospodárska výroba. V rozličných nadmorských výškach sa pestujú odlišné plodiny. Na domácu spotrebu sa dorába kukurica, zemiaky, pšenica a zelenina. Predovšetkým na export sú určené káva, cukrová trstina, tabak a kakao. Prevažne extenzívny chov zvierat má menší význam (vlna a export mäsa). Z roka na rok rastie cestovný ruch v tejto krajine so svojráznou kultúrou a minulosťou.